Aj keď to vlastne vo vačšine prípadov ostalo skryté za samotným obsahom volebnej kampane. Je to spôsob, ako si ju zabezpečovali. Prvým krokom skladania imaginárnych účtov verejnosti by malo byť predloženie reálnych účtov. Letáky, billboardy, plagáty, články, reklamné predmety, fotografovanie, grafické návrhy, koláčiky či kávičky – to všetko stojí nemalé peniaze. Kde na to zobrali? Možností je mnoho. Niektorí mali ušetrené, iní si požičali. Sú tu však aj prípady, kedy prijali pomoc od rôznych sponzorov a niektorým možno skĺzli náklady ich kampaní do nákladov rôznych firiem. Robili to nezištne? Teoreticky by nemuselo byť nič zlé na tom, ak podporím politika, ktorý chce presadzovať hodnoty a princípy, v ktoré verím aj ja. Všetci predsa chceme, aby naše rodiny, firmy, deti a známi žili v spoločnosti, kde sa tým hodnotám darí. Skúste dať prvú možnosť čerstvo zvoleným politikom a požiadajte ich, aby otvorne zverejnili financovanie volebnej kampane. Mali záujem stať sa verejnými činiteľmi. Mali záujem zobrať na svoje plecia náš spoločný - verejný záujem. Podarilo sa im to a tým sa ich súkromie stáva verejnejším. S tým predsa museli rátať.
Seriál: Otvorená samospráva 001
Máme za sebou komunálne voľby. Mnohí kandidáti sa v kampaniach hlásili k vyššej transparentnosti, potláčaniu korupcie, klientelizmu a hájeniu verejného záujmu. Ak sa pýtate samých seba, kde by teraz mohli začať, čo by mohlo byť prvým krokom, ktorý už reálne ukáže či to naozaj mysleli vážne, hneď vás vrátim o krok späť. Oni nám to už ukázali.