reklama

Transparentná fraška SMER-u s "melónmi"

Už ste videli transparentný účet strany SMER? Áno, ten účet, čo mal vniesť svetlo do financovania volebných kampaní. Pól melóna + jeden a pól melóna = dva melóny. Jednoduché, a hlavne, v súlade so zákonom. Bodka, možno aj smajlík.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Fraška. Možno ešte výsmech do tváre verejnosti. Nič iné mi ako prvé nenapadá, aj keď ma to v podstate vlastne až tak nerekvapilo. Osobne som presvedčený, že akékoľvek riešenie, ktoré má zvýšiť úroveň transparentnosti z dielne vládnej strany je tvorené a neskôr aj schvaľované s vedomím, že sú v ňom zakomponované zadné dvierka. A určite hneď niekoľko. Stačí sa spýtať na ulici, či ľudia uverili, že sa za posledné štyri roky prestalo ryžovať, alebo či sa aspoň ryžuje výrazne menej. Najpravdepodobnejšia odpoveď bude, že sa to robí sofistikovanejšie. A preto som aj od SMER-u očakával, že plnenie zákonnej povinnosti financovania volebnej kampane cez transparentný účet pojme predsa len troška sofistikovanejšie. Ale možno si povedali, keďže robia pre ľudí, že to naozaj treba uchopiť čo najjednoduchšie, aby tomu bežný ľud rozumel. Jednoducho jedného dňa vložím dva melóny. O pár dní pošlem melón a pól ako zálohovú platbu no a neskôr pošlem ešte zvyšného pól melóna za dofaktúrované služby. Jednoduchá matematika na úrovni žiakov prvého stupňa, ktorej naozaj bežný ľud bude rozumieť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Takto to vyzerá:

Transparentý účet strany SMER
Transparentý účet strany SMER 

Už sme si mohli zvyknúť, že riešenia strany SMER, ktoré majú stransparentniť fungovanie štátnej správy, politických strán či všeobecne narábanie s verejnými financiami a majetkom, sú len naoko. Však si len spomeňme na protischránkový register, ktorý nepozná majiteľa Váhostavu, o ktorom to vie celé Slovensko a jeho fotografie zverejňujú všetky médiá. Podobne majetkové priznania verejných funkcionárov, z ktorých sa o majetkových pomeroch a teda o tom, či počas svojej služby vo verejných funkciách niekto rozprávkovo nebohatne, nedozviete takmer nič.

Mimochodom akurát dnes (1/12/2015) SMER túto podobu minimálne na niekoľko mesiacov zabetónoval, keďže v parlamente neschválil novelu ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných činiteľov (zákon o konflikte záujmov). Majetkové priznania teda podrobnejšie nebudú. Aj ďalej sa len dozvieme, že niekto vlastní byt. To či je to jednoizbák na východe alebo mezonet s výhľadom na najlukratívnejšiu časť mesta ostáva tajomstvom. Podobne zahalený ostáva naďalej aj pojem motorového vozidla.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale naspäť k transparentnému financovaniu volebných kampaní. Prečo je vlastne také dôležité? Aby boli kandidáti nútení financovať si svoju kampaň poctivo. Aby sa nestávalo, že či už primátor, župan, poslanec, alebo dokonca celá politická strana bola zaviazaná za “pomoc” pri financovaní, organizovaní, technickom zabepečení volebnej kampane. V praxi sa ináč až pričasto stáva, že napríklad taký primátor, alebo poslanec v okamihu keď skladá sľub na výkon svojej funkcie a sadá si na svoju novú stoličku po prvý krát, je už niekomu zaviazaný a rozmýšľa nad tým, ako to počas obdobia výkonu verejnej funkcie splatí. Ak si naozaj požičal, najčestnejšie by bolo, ak by to splatil zo svojich peňazí, ktoré môže získať legálne, napríklad aj za výkon verejnej funkcie. Slovenská prax je skôr taká, že sa to “spláca” z verejných zdrojov, na ktoré práve po zvolení získal dosah. Typickým príkladom sú štátne zákazky predražené, ušité na mieru, nepotrebné a podobne. Takto sa či už priamo alebo aj nepriamo dostávajú peniaze tým, ktorý mi v kampani “pomáhali”. Priamo “pomocníkovi” - firme alebo osobe. Alebo nepriamo zasa cez spriaznenú firmu, schránku alebo osobu, ktorá získa verejný biznis a potom už bez zverejňovania prepošle príslušný kus koláča “pomocníkom” - napríklad marketingovej spoločnosti, PR agentúre, novinám, webovému portálu, televízií, rádiu, tlačiarni, alebo billboardovej spoločnosti. Jednoducho cesty verejných financií sú nevyspytateľné. Tu to však nekončí. Ak ste už raz zvolení, je pravdepodobné, že budete kandidovať znova. A to znamená ďalšie náklady na budúcu volebnú kampaň (Poznáte to pravidlo: budúca volebná kampaň sa začína deň po aktuálnych voľbách). Preto mnohí verejní funkcionári neprestávajú s prihrávaním verejných financií ich “pomocníkom” ani v čase, keď sa už akože pomyselne vyrovnali. Čaká ich ďalšia kampaň a pokračujúce prihrávanie zákazok, verejných financií a majetku už dopredu spláca a plní pomyselný mešec, z ktorého bude hradená “pomoc” v ďalšej kampani.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Toto je častá realita, kvôli ktorej sme vyskúšali s kolegami z OZ Proti korupcii v roku 2014 spustiť projekt Voľby open, ktorého som autorom. Riešiť to malo hlavne to, aby sa kandidáti v komunálnych voľbách dobrovoľne a verejne priznali ku svojej kampani. Aby sa priznali napríklad ku každému jednému reklamnému článku v novinách, ku každému jednému letáku či billboardu. Aby zverejnili sumy, ktoré za ne platili. Aby bolo zrejmé a jasné, že nedostali špeciálnu zľavu. Aby bolo zrejmé a jasné, že to za nich neplatil niekto iný, ktorý si to často dokonca zahrnie do nákladov. Jednoducho, aby bolo jasné, že si niekto politikov a politické strany nekupuje už počas ich kandidatúry. Aby bola politická súťaž nielen transparentná, ale aj férovejšia. Tých, ktorí sa zapojili bolo žalostne málo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nakoniec je dôležité dodať, že transparentné účty v dnešnej podobe samé o sebe nič neriešia a sú len typickým SMERáckym riešením, ktoré bude vyzerať akože transparentne, zastierať oči a umožniť vyhlásenia o plnení znenia zákona. Ukážkovým príkladom je práve transparentný účet strany SMER. Všetko, čo sa z neho dozvieme, je že poslali nejakej s.r.o.-čke 1,5 milióna. Nikto sa však už nedozvie, koľko si takáto s.r.o.-čka mohla z rozpočtu ukrojiť v podobe zisku. Nikto sa nedozvie, či náhodou nenakúpila pre svojho klienta billboardy, reklamné spoty, inzerciu v printoch pod cenu. Alebo naopak, či si netlačila v spriaznenej tlačiarni letáky a volebné noviny, že premrštené ceny hradené z verejných zdrojov, ktoré na základe volebného výsledku získala strana od štátu a poskladali sme sa na ne všetci.

Toto všetko sú len otázky, ktoré môžu mať odpovede v skutočne transparentnom riešení. Tým by mohli byť transparentné účty, v ktorých by bola každá platba spárovaná so zmluvou, faktúrou alebo objednávkou, z ktorej by bolo jasné nielen to komu a koľko platím. Ale hlavne - za čo konkrétne. Až vtedy by sme mohli začať reálne uvažovať nad tým, či je povinné financovanie kampaní cez transparentné účty schopné účinne bojovať proti korupcii.

SMER-áci nám opäť raz na vlastnom príklade poriadne a okato ukázali, že ich podoba “transparentného” financovania volebných kampaní je v boji proti korupcii bezzubá a podobá sa skôr na milého chlpatého domáceho miláčika. Hladkať a ukazovať ho síce môžete, ale skutočný protikorupčný watchdog z neho nikdy nevyrastie.

Jozef Petráš

Jozef Petráš

Bloger 
  • Počet článkov:  48
  •  | 
  • Páči sa:  6x

Prvé skúsenosti s protikorupčnými aktivitami, novinárčinou, prácou v médiách, definovaním a presadzovaním verejného záujmu som mal to šťastie získavať v porevolučných rokoch na výške. Som spoluautorom projektu Transparentné mesto, autorom ďalších protikorupčných projektov a aktivít. Pracoval som pre OSN, OBSE, UNDP, auditoval, prednášal, trénoval, školil a motivoval protikorupčných aktivistov, politikov a vlády po celom svete. Verím, že na Slovensku chceme tiež. Len naši politici to neberú zatiaľ dostatočne vážne. Zoznam autorových rubrík:  úsmevne :)Netransparentné prešľapykultúraOtvorená samosprávamédiábez komentárarozhovoryNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu