To prebehlo demokraticky a bolo by prehnané podozrievať britské kráľovstvo z akejkoľvek formy volebného podvádzania. Spomínaná netransparetnosť sa týka predmetu referenda. Presnejšie informácií o tom, aké dôsledky prinesie každá z dvoch referendových alternatív. Vystúpiť, alebo nevystúpiť.
Briti sa cítia oklamaní
Ak by to čo sa dialo pred brexitom prebehlo transparentne, nemohlo by sa stať, že v podstate už deň po Brexite hovoríme o obrovskom počte tých, ktorí sa buď čudujú alebo neveriacky chytajú za hlavu. Nestačia sa diviť, keď sa až teraz dozvedajú o tom, čo má po odhlasovaní brexitu v skutočnosti nasledovať. Keď sa dozvedajú, že hlavné argumenty tábora propagujúcom vystúpenie z EU boli nielenže skreslené, ale rovno vymyslené. A politici si svoje predreferendové výroky nedokážu vôbec obhájiť. Dokonca sa otvorene priznávajú k tomu, že sa jednalo o chybu keď sľubovali zastavenie migrácie alebo viac peňazí do zdravotníctva a štátneho rozpočtu. Skupina tých, ktorí sa cítia oklamaní teraz prudko rastie každým dňom. Mnohí chcú vo svetle odhalených informácií hlasovať znova. A netaja, že po tom čo sa o dôležitých súvislostiach dozvedeli až teraz, by už zahlasovali ináč.
Transparentnosť by odstránila nevedomosť
Ak by to čo sa dialo pred brexitom prebehlo transparentne, možno by sme po ňom mohli mať davy sklamaných z výsledku. To by bolo v poriadku. Nie však narastajúce davy prekvapených z dôsledkov. Transprentné rozhodovacie procesy by mali byť charakteristické tým, že majú nielen jasné pravidlá, ale sú predvídateľné. To znamená, že každý kto sa rozhodovania zúčastní má dostatočný prístup k jasným a jednoducho pochopiteľným informáciám o tom, aké možnosti môžu po rozhodnutí nastať. Má dobrú predstavu o tom čo bude. V tomto prípade o tom, čo čaká Britániu ak ostane. A čo ju čaká ak vystúpi. Ak by predreferendové aktivity oboch táborov boli transparentné, s konkrétnymi dôsledkami referendového rozhodnutia o brexite by bola väčšina ostrovanov zmierená. Nebolo by to pre nich neočakávaným prekvapením a viacmenej by vedeli, čo ich krajinu teraz čaká.
Karta sa obrátila
Až veľmi to pripomína veľmi známu situáciu, keď si pri pohľade na politikov kladieme otázku. A čo si asi mysleli keď tak hlasovali? Že čo bude nasledovať? Tentokrát sa však karta obrátila. Rozhodovali občania. A ukazuje sa, že občan, ten tvor, ktorý chce, aby jeho politici rozhodovali na základe transparentných a overených informácií nedopadol o nič lepšie. Minimálne čo sa týka dôsledkov ak hlasovanie dopadne v prospech brexitu. Čoraz okatejšie sa javí, že mnohí nevedeli vlastne o čom hlasujú. A to vôbec nie je transparentné.
Posilní brexit transparentnosť na Slovensku?
Paradoxne. Po brexite nám na Slovensku teraz hrozí, že to celé môže čiastočne posilniť transparentnosť nášho verejného priestoru. Víkendové diskusie slovenských politikov v médiách naznačili, že predstavitelia koalície a opozíce sú ochotní sa spojiť. Chcú v spoločnosti rozprúdiť debatu o tom, aké su pozitíva a aké sú negatíva nášho členstva v EU. Chcú poukázať na to, ako a či sme reálne schopní tie pozitíva využívať a obrusovať negatíva. Ich spoločným cieľom má byť informovanosť spoločnosti ak by k vypísaniu exitového referenda došlo aj u nás. Jednoducho chcú, aby naši občania boli na rozdiel od mnohých angličanov dobre, vyvážene a objektívne informovaní. Aby sa nestalo, to čo v Anglicku. Kde sa ukazuje, že toto referendum bolo v podstate len o jednej možnosti. O možnosti A. Tou bolo zotrvanie v EU. Oba tábory boli vtesnané do pozície za alebo proti. Len málokto uvažoval aj o možnosti B. Tou mala byť jasne zadefinovaná pozícia a budúcnosť Británie ako nečlena EU. Vtedy by to bolo trasnparentné.
V prípade Slovenska by spojenie politikov za takýmto cieľom mohlo znamenať svieži závan zmeny politickej kultúry. Aj u nás sa priveľakrát nehlasuje za niektorú z možností, ale len o tom, či ste za alebo proti. A aj to je už väčšinou dopredu determinované politickou príslušnosťou.
